Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky

Hotelieri predostreli návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia

(15.5.2015) Hotelieri a odborníci z ďalších oblastí cestovného ruchu sa 12. - 13. mája 2015 stretli v bratislavskom Hoteli Bratislava na jarnej konferencii Zväzu hotelov a reštaurácií SR. Hľadali riešenia nelichotivého vývoja turizmu na Slovensku.

Prezident Zväzu hotelov a reštaurácii SR Patrik Bočkay v prvej panelovej diskusii na tému Prečo podporiť domáci cestovný ruch? poukázal na to, že za dva roky od prijatia dôležitej Stratégie rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 nebola splnená žiadna úloha, ktorá by prispela k rozvoju cestovného ruchu na Slovensku : „Cestovný ruch je brandžou bez kreditu. Destinačný manažment je v plienkach, produkt málo konkurencieschopný, podiel turizmu na cestovnom ruchu stále nedosahuje úroveň okolitých krajín. Tento segment pritom upravuje až 700 rôznych legislatívnych opatrení. Až 90 % podnikateľov v cestovnom ruchu tvoria mikro a malé podniky - ako sa majú vysporiadať s tak obsiahlou agendou, ktorá neustále narastá?“ Slovensko navyše ako jediná krajina Európy minulý rok zaznamenala prepad počtu zahraničných návštevníkov, prenocovaní a samozrejme tržieb. Podľa Patrika Bočkaya preto potrebujeme systémové, a nie jednorazové opatrenia, aby naša krajina mohla profitovať z potenciálu, ktorý má.

Ivana Magátová, generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu MDVRR SR, vo svojom príspevku prezentovala štatistické ukazovatele cestovného ruchu. „Na dovolenku chodí 56 % Slovákov, z nich ju trávilo na Slovensku 67 %. Väčšinu pritom tvoria krátkodobé pobyty.“ Ivana Magátova upozornila, že rezortné ministerstvo analyzuje zavedenie nástroja podpory domáceho cestovného ruchu. „Hľadá sa optimálna forma, keďže v rámci Európskej únie funguje voľný trh a toto opatrenie by sa vzťahovalo len na Slovensko. Rokujeme s Bruselom, aby sme predišli prípadným komplikáciám. Sú tu tri alternatívy: šeky, karty alebo forma daňovo-odvodových stimulov, ktorá sa javí najschodnejšia.“

Podporu cestovnému ruchu u našich južných susedov prítomným priblížil Ákos Niklai, prezident Maďarskej asociácie hotelov a reštaurácií. V roku 2010 maďarská vláda zmenila dovtedajší systém dovolenkových šekov, ktorý bol zložitý a byrokraticky náročný, na tzv. Széchenyiho kartu. „Až 25 % domáceho cestovného ruchu sa platí touto kartou. Celkovo sa cez ňu naleje do turizmu a do ekonomiky 253 miliónov eur. Vďaka tomu môžu mnohé zariadenia, hlavne na vidieku, prežiť, inak by skrachovali.“ Pritom vidieckym zariadeniam v posledných rokoch stagnuje zahraničná klientela, no domáca rastie a pomáha vykrývať mimosezónu.

Druhý blok mal šťavnatejší názov: Kto nám ujedá z rezňa? V úvode vystúpil Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Komplexnejšie sa pozrel na stav podnikateľského prostredia na Slovensku. Aj keď prognóza ekonomického vývoja do roku 2018 vyzerá optimisticky, najlepšie roky boli podľa neho pred desaťročím. Z prieskumov Podnikateľskej aliancie ako najväčšie negatíva pravidelne vyskakujú: častá zmena legislatívy, nevymožiteľnosť práva, byrokracia, prieťahy na súdoch, či rovnosť pred zákonom. Ako pozitívne hodnotí boj proti daňovým únikom, súbeh mzdy a dávky v nezamestnanosti, či platenie DPH až po zinkasovaní platby. Naopak ako mínusy vidí: zmätky okolo zákona o ochrane osobných údajov, rozšírenie platiteľov odvodov, pracovnú zdravotnú službu, daňové licencie, zmeny v odpisovaní. Alfou a omegou rozvoja je podľa neho odstraňovanie bariér podnikania.

Zuzana Šedivá, členka ZHR SR, sa dostala doslova k rezňu. Na príklade kalkulácie nákladov na rezeň v priemernej hodnote 4 eurá poukázala na to, že reštaurácia je na ňom dokonca stratová (- 18 centov). Zisk z jedla by mal pritom optimálne tvoriť 5-7 % z tržby. Navyše sa do nákladov premietajú neustále nové a nové povinnosť ako napríklad preškoľovanie vodičov, povinný plavčík, ochrana osobných údajov, zdravotná služba, likvidácia odpadu, či fiškálne moduly a káble PC. „Cenu spomínaného rezňa by sme tak mali zdvojnásobiť, čo je však nereálne.“

NAVRHOVANÉ OPATRENIA

Takmer 200 účastníkov konferencie a zástupcov brandže na Jarnom stretnutí hotelierov vyjadrilo nespokojnosť s podmienkami, ktoré majú vytvorené na podnikanie. Svoje požiadavky definovali v opatreniach na zlepšenie podnikateľského prostredia:

- Zaviesť systémovú podporu domáceho CR
- Motivovať mladých ľudí k práci v CR znížením odvodového zaťaženia zo mzdy do výšky priemernej mzdy v SR
- Zvýhodniť sadzbu DPH na služby v CR na polovicu základnej sadzby
- Znížiť administratívnu záťaž odstránením nepotrebných opatrení v legislatíve
- Zrušiť daňové licencie
- Znížiť odvodové zaťaženie
- Zmeny v Zákonníku práce podporujúce sezónne zamestnávanie

Všetky tieto opatrenia rozviažu ruky podnikateľom, čo sa prejaví v tvorbe nových pracovných miest a investíciách, z čoho bude profitovať aj štát.

Hotelieri po opakovaných výzvach predsedu vlády a rezortného ministra žiadajú konať prijímaním opatrení v jednotlivých bodoch definovaných v opatreniach. Sme branža, ktorá zamestnáva viac ako 120.000 zamestnancov priamo v ubytovacích a stravovacích službách, a svojimi potrebami dáva prácu ďalším takmer 300.000 zamestnanom. Preto si cestovný ruch zaslúži primeranú, ba dokonca zvýšenú pozornosť.

Zdroj: ZHR SR

 

waiter-1497281

 

 

Aké výhody prináša duálne vzdelávanie a o čo vlastne ide? 

  

Prečítajte si viac. 

 

Radi Vám poradíme osobne.