Takto to ďalej nejde- hotelieri žiadajú systematické riešenie problémov

\| Vytlačiť \|

(20.4.2015) Podnikateľské prostredie je pre prevádzkovateľov hotelov a reštaurácií stále nepriaznivejšie a situácia sa stáva pre mnohých z nich neúnosnou, preto apelujú na najvyšších predstaviteľov krajiny, aby sa problémom podnikateľov v cestovnom ruchu začali vážne venovať. List Zväzu hotelov a reštaurácií SR predsedovi vlády si prečítajte nižšie.

Vážený pán predseda vlády,

obraciam sa na Vás v mene Zväzu hotelov a reštaurácií SR, profesijnej organizácie združujúcej a reprezentujúcej hotely a reštaurácie na Slovensku. Dôvodom je nepriaznivý vývoj v cestovnom ruchu na Slovensku a podmienky pre podnikanie v tomto odvetví.

Viac ako 90% podnikov poskytujúcich ubytovacie a stravovacie služby sú mikro a malé podniky. Priamo v ubytovacích a stravovacích službách je zamestnaných viac ako 119.000 osôb, pričom práve ubytovacie a stravovacie zariadenia pôsobia ako výrazný multiplikátor. Ich potreby spôsobujú multiplikačný efekt vo výške koeficientu 1,75 na tvorbu ďalších pracovných miest v nadväzujúcich službách a odvetviach. Výška investícií, ktoré sa investovali do zariadení z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti a kvality služieb, dosiahli v poslednom desaťročí porovnateľnú výšku ako veľké investície v iných priemyselných odvetviach, a to bez nároku na akékoľvek daňové alebo iné úľavy.

Napriek všetkým týmto skutočnostiam je našej branži venované málo pozornosti. Práve naopak, v posledných rokoch sme svedkami neustále sa sťažujúcich podmienok na podnikanie. Úroveň regulácie a opatrení prijatých jednotlivými rezortmi a slovenskou vládou sa stáva neúnosnou. Viete, že počet legislatívnych opatrení, ktoré upravujú podnikanie v našej branži je viac ako 700? Že podnikanie v ubytovacích a stravovacích službách riadia svojou legislatívou všetky rezorty bez akejkoľvek koordinácie? Ako sa majú títo mikro, malí a strední podnikatelia vysporiadať s touto neúmernou záťažou? Prečo vláda SR prijíma rozhodnutia nad rámec povinností, ktoré sú prijímané v Bruseli? Máme konkrétne na mysli opatrenia týkajúce sa ochrany osobných údajov, označovania alergénov v potravinách, zmlúv uzatváraných na diaľku a množstvo ďalších opatrení prijímaných parlamentom u nás doma, ktoré nás znevýhodňujú v tomto konkurenčnom prostredí.

Slovensko sa v roku 2015 zaradilo do „exkluzívneho klubu“ troch krajín v rámci krajín EÚ, ktoré neuplatňujú zníženú sadzbu DPH na vybrané služby cestovného ruchu. Len pre informáciu uvádzame, že okrem Slovenska sú v tomto exkluzívnom klube Veľká Británia a Dánsko, pričom vo Veľkej Británii sa vedie aktívna diskusia zameraná práve na zníženie sadzby DPH.

Jediným aktívnym opatrením, ktoré bolo na Slovensku od krízy v roku 2009 prijaté je Zákon o podpore cestovného ruchu. Tento krok bol jednoznačne pozitívnym krokom na podporu cestovného ruchu. Okolité krajiny neustále prijímajú opatrenia, ktoré smerujú do zlepšenia podnikateľského prostredia, predovšetkým do cestovného ruchu. Prijaté opatrenia sa im vracajú v podobe rastu počtu nielen domácich, ale predovšetkým zahraničných návštevníkov, znižovania nezamestnanosti a zamestnávania mladých ľudí. Výsledkom absencie akýchkoľvek podporných opatrení je výsledok za rok 2014, v ktorom počty návštevníkov na Slovensku v porovnaní s rokom 2013 výrazne poklesli. Slovensko sa dlhodobo pohybuje na chvoste Európy vo viacerých ukazovateľoch a nedokáže tak profitovať z potenciálu, ktorý cestovný ruch umožňuje. Slovensko, ako jediná krajina Európy, nedokázalo v minulom roku zužitkovať rastúci dopyt po službách v cestovnom ruchu či už európskych alebo iných návštevníkov.

Ubytovacie a stravovacie služby sú v európskych krajinách motorom pre tvorbu nových pracovných miest. Práve tieto služby ako jedny z mála dokázali napriek kríze generovať nové pracovné príležitosti, predovšetkým pre mladých ľudí.

Napriek všetkým týmto prekážkam chceme aj naďalej podnikať a vytvárať pracovné príležitosti a hodnoty doma na Slovensku. K tomu ale potrebujeme také opatrenia, ktoré zlepšia podmienky na podnikanie tak, aby sa toto odvetvie stalo zaujímavým pre investovanie nielen domácich ale aj zahraničných investorov. Naše návrhy ako vylepšiť podmienky na podnikanie sme predniesli pri návrhu tvorby Stratégie rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2020. Od prijatia tejto stratégie ubehli takmer dva roky a musíme skonštatovať, že do tohto času nebola zrealizovaná žiadna úloha definovaná v tomto materiály, ktorá by daný stav zlepšila.

Vyzývame Vás preto, aby ste z titulu Vašej funkcie prijali v súčinnosti s ďalšími rezortmi opatrenia, ktoré budú prínosom nielen pre našu branžu, ale aj podnikateľov v iných odvetviach, a v konečnom dôsledku aj pre ekonomiku Slovenska.

S úctou

JUDr. Patrik Bočkay
prezident Zväzu hotelov a reštaurácií SR

Zdroj: ZHR SR

Kontakt pre médiá:

Mgr. Marek Harbuľák, generálny sekretár ZHR SR
tel/fax: 02 58 233 386, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zhrsr.sk

\| Vytlačiť \|