Slovensko nevyužíva potenciál v cestovnom ruchu!

\| Vytlačiť \|

Európa z hľadiska dosiahnutých výkonov v cestovnom ruchu rastie, Slovensko naopak padá. Ešte sme sa nestihli nabažiť z rastu v roku 2013, ktorý v porovnaní s absolútnymi výkonmi a číslami našich susedov a iných krajín EÚ neznamená príliš veľa, a už tu máme trpké vytriezvenie v podobe čiastkových výkonov v sektore cestovného ruchu, ktoré neveštia pre celý rok 2014 nič dobré.

zcrsr-white-bgTLAČOVÁ SPRÁVA ZVÄZU CESTOVNÉHO RUCHU SR

Napriek tomu, že výsledky Slovenska, ktoré vo svojej správe prezentovala Európska komisia pre cestovný ruch (ETC) zohľadňujú údaje od januára do júna (teda nezahŕňajú hlavnú časť letnej sezóny), je tento výsledok alarmujúci! Každá iná vyspelá krajina, ktorá by zaznamenala takýto prepad, by okamžite chrlila opatrenia, ktoré by tento negatívny dopad v krátkom čase minimalizovali. Ale na Slovensku to funguje inak. Hľadáme ospravedlnenia a čakáme, že sa to snáď do konca roka samo nejako napraví.

Ospravedlnením pre tento stav nie je ani pozitívny nárast, vyjadrený zvýšenými tržbami z aktívneho zahraničného CR v porovnaní s minulým rokom, ktoré dosiahli nárast o 2,6 %, ak ten istý zdroj ukazuje, že v rovnakom období stúpol podiel výdavkov na pasívny zahraničný cestovný ruch o 5,8 %. Inými slovami, nárast tržieb, ktoré priniesli zahraniční návštevníci, bol nižší o toľko, čo sme minuli viac na dovolenkách v zahraničí. Nárast tržieb z aktívneho cestovného ruchu je jediným údajom, ktoré možno vyhodnotiť ako pozitívum, ale tí, čo pracujúci v službách cestovného ruchu vedia, že Slovensko jednoducho premrhalo jedinečnú príležitosť. Služby cestovného ruchu nie sú ako tovar (autá, televízory alebo iný spotrebný tovar), ktorý ak nepredáte dnes, tak predáte zajtra, pozajtra. Nezrealizovanú službu už nikdy nepredáte. Pokles počtu zahraničných návštevníkov o 13,8 % znamená okrem iného aj to, že 106 000 zahraničných turistov nebude svojim známym hovoriť svoje zážitky zo Slovenska a robiť tak zadarmo reklamu, ale bude robiť reklamu inej krajine. Podnikatelia v ubytovacích službách prišli o 10 miliónov eur na tržbách z ubytovania. Reštaurácie, ďalšie služby cestovného ruchu, ale aj obchody, doprava a iné nadväzujúce odvetviach prišli o ďalšie milióny EUR v tržbách. Tento štát prišiel o výber na DPH, spotrebných daniach, odvodoch na zamestnancoch, ktorí mohli byť, ale nie sú zamestnaní, či už v hoteloch a reštauráciách, alebo iných nadväzujúcich odvetviach.

Zo správy Európskej komisie pre cestovný ruch vyplýva, že Európa je aj v tomto roku stále destináciou číslo jedna z celosvetového pohľadu. Vnútri Európy rastie dopyt po službách cestovného ruchu z hlavných zdrojových krajín ako Nemecko, Veľká Británia, Taliansko a pozitívne sú aj vyhliadky pre ďalšie roky. Ale Slovenska sa tento stav z nejakého dôvodu netýka. Práve naopak, správa uvádza pokles počtu návštevníkov z týchto najdôležitejších zdrojových trhov. A za tento stav určite nemôže počasie, pokles českej koruny, ani konflikt na Ukrajine a menší počet návštevníkov z Ruska. Slovensko nie je izolovaná ostrovná krajina s odlišnou klímou, ani výrazne inou štruktúrou návštevníkov ako majú naši susedia.

Výsledky, o ktorých hovorí správa Európskej komisie pre cestovný ruch nie sú výsledkom zlej kvality služieb cestovného ruchu alebo nezáujmu podnikateľov v službách cestovného ruchu o turistov. Ani klimatické vplyvy, kurz českej koruny, ani kríza na Ukrajine a pokles ruských návštevníkov nie sú hlavnými dôvodmi takéhoto výsledku. Naši najbližší susedia, pre ktorých sú Rusko a Ukrajina rovnako dôležité zdrojové trhy, i napriek pretrvávajúcemu konfliktu zaznamenali za prvý polrok 2014 nárast počtu zahraničných návštevníkov (ČR až o 10 %, Poľsko o 4,6 %). Zo správy je jasné, že iné krajiny vedia eliminovať všetky tieto negatíva a zabezpečiť kontinuálny rasť odvetvia cestovného ruchu.

Stav cestovného ruchu na Slovensku vyjadrený číslami a výrazným poklesom za prvý polrok 2014 je len odrazom dlhodobého systémového nezáujmu o jeho rozvoj a podporu a nedostatočnú a málo účinnú propagáciu Slovenska v zahraničí. Napriek stabilnému podielu na zamestnanosti v krajine a prínosu pre hospodárstvo absentujú efektívne nástroje a prostriedky na jeho podporu. Inšpiráciu je treba hľadať vo všetkých krajinách, ktorým sa darí v cestovnom ruchu lepšie ako u nás.

Kľúčová je neustála, aktívna propagácia krajiny ako cieľovej destinácie nielen v tradičných zdrojových trhoch, ale aj iných krajinách Európy a Ázie. Pre dosiahnutie efektívnej propagácie je potrebné zabezpečiť dlhodobé financovanie subjektov, ktoré aktívnu propagáciu vykonávajú. Okolité krajiny dávajú na propagáciu niekoľkonásobne vyššie sumy. Dôvodom je, že každé takto vynaložené euro, forint, zloty alebo koruna sa niekoľkonásobné vráti v podobne zvýšeného počtu turistov a tržieb, ktoré v danej krajine minú. Tento dôležitý fakt je základom pre ďalšiu propagáciu Slovenska v zahraničí. Aktívne zapojenie odborníkov a profesionálov pôsobiacich v cestovnom ruchu do tvorby marketingových aktivít, nástrojov, ale aj tvorby produktov je nevyhnutnosťou. Dotácie pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu nemôže byť jediným nástrojom podpory rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Absentujúce pravidelné letecké spojenia so svetom sú takisto výrazným hendikepom Slovenska z hľadiska cestovného ruchu.

Zväz cestovného ruchu Slovenskej Republiky ako strešná organizácia subjektov pôsobiaci v cestovnom ruchu vyzývajú vládu SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ďalšie zainteresované rezorty, ale aj poslancov Národnej rady SR, aby sa urýchlene a seriózne zaoberali problematikou podpory odvetvia, ktoré je v rámci Európy 3. najväčšou socioekonomickou aktivitou. Cestovný ruch na Slovensku môže dosiahnuť rovnaký význam v podmienkach slovenskej ekonomiky, v ktorej podniká niekoľko tisíc mikro, malých a stredných podnikov, zamestnávajúcich spolu viac ako 100 000 ľudí priamo v službách cestovného ruchu a vytvárajúcich tak priestor pre zamestnanie viac ako 150 000 ďalším zamestnancom v iných nadväzujúcich odvetviach. Títo podnikatelia nezískavajú dotácie v desiatkach miliónov EUR, aby zachovali, resp. vytvorili niekoľko stoviek pracovných miest. Napriek tomu z pohľadu dlhodobého rozvoja a potenciálu pre ekonomiku Slovenska tvoria dôležitú súčasť podnikateľského prostredia. Zväz cestovného ruchu SR vyzýva urýchlenému riešeniu úloh definovaných v stratégií rozvoja cestovného ruchu, ale aj tvorbe ďalších nástrojov, ktoré pomôžu cestovnému ruchu na Slovensku, a v konečnom dôsledku ekonomike Slovenska.

Zdroj: ZCR SR

Kontakt: Marek Harbuľák- prezident ZCR SR, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

\| Vytlačiť \|