Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky

O problémoch v hotelovom biznise v Hospodárskych novinách

Články: Zdieľané ubytovanie má mať podmienky ako hotel a MINIROZHOVOR: Zdieľanú ekonomiku klienti chcú, Hotelierom chýbajú informácie o škandálochManuálna práca ľudí nezaujíma

◊ Zdieľané ubytovanie má mať podmienky ako hotel

[HN 09/11/2017]
Autor: Erik Vrábel

20171109 104904 2HORECA konferencia a Jesenné stretnutie hotelierov 2017
HN KONFERENCIE
Z novodobého fenoménu sa stáva biznis, ktorý nemá rovnaké podmienky ako hotelierstvo.
Erik Vrábel
Liptovský Mikuláš - Transfer po meste autom, ale bez využitia taxíka. Nocľah v cudzom meste, ale mimo hotela či penziónu. Aj takéto možnosti so sebou prinášajú moderné internetové technológie a s nimi súvisiaca zdieľaná ekonomika. Tento fenomén sa aj na Slovensku stáva konkurenčným biznisom. Práve zdieľaná ekonomika bola jednou z tém na stretnutí konferencie Horeca a Jesennom stretnutí hotelierov 2017, ktorú v stredisku Jasná organizovali Hospodárske noviny spolu so Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky.
Domáci hotel
Princípom zdieľanej ekonomiky je, že tovary či služby neposkytujú len podnikatelia alebo spoločnosti, ale aj bežní ľudia a obyčajné domácnosti. Podľa prezidenta Asociácie hotelov a reštaurácii Českej republiky Václava Stárka už dávno nejde len napríklad o zdieľanie ubytovania a z rezidenčných domov sa začínajú stávať virtuálne hotely. ,,Zdieľaná ekonomika je tá, kde príležitostne niekomu poskytnem napríklad jednu izbu v byte. To, čo sa dnes vo svete deje, je však z 80 percent predaj ubytovacej služby v priestoroch, ktoré sú primárne určené na dlhodobé užívanie rezidentov," tvrdí Stárek. Ten sa dožaduje rovnakých podmienok v tom, že by mali poskytovatelia zdieľaného ubytovania odvádzať dane rovnako ako hotelieri.
Biznis je mýtus
Zdieľaná ekonomika však má aj svoje pozitíva. ,,Znižujú sa transakčné náklady, teda náklady na dohľadanie napríklad ubytovania, jeho dohadovanie a samotná platforma pomáha vytvárať aj dôveru," myslí si Róbert Chovanculiak, analytik spoločnosti INESS. Tiež hovorí, že zdieľaná ekonomika ako biznis je čistý mýtus. ,,Drvivá väčšina ľudí, ktorí poskytujú služby, sú stále malí poskytovatelia a majú jednu nehnuteľnosť. Určite sa nájdu niektorí, ktorí s ňou podnikajú. O tom, kedy je to zdieľaná ekonomika alebo reál ny biznis, môže rozhodnúť len legislatíva," dodáva Chovanculiak. Stárek mu oponuje analýzou, ktorá hovorí, že hustota ubytovacích priestorov v Prahe cez Airbnb je 35,9 objektu na sto štvorcových metrov a v roku 2017 bolo v tomto meste viac ako 18-tisíc zariadení prostredníctvom Airbnb. Podľa neho to má dosah na úbytok stálych obyvateľov centier miest, rušenie obyvateľov domov, verejného poriadku a výrazné straty na daniach a miestnych poplatkoch. Hotelieri sú podľa diskutujúcich osočovaní, že zdieľaná ekonomika je ich priama konkurencia. Klientela, ktorá prichádza do prostredia zdieľanej ekonomiky, vyhľadáva podľa Stárka jednoduchú službu, pričom služby hotelov sa líšia už len samotnou profesionalitou. Existujú však prípady, keď aj hotelieri využili zdieľanú ekonomiku. ,,Hotelieri začínajú oslovovať podobnú klientelu. Jednoduchšou formou s lepšou cenou prostredníctvom internetových portálov," vysvetľuje Stárek. Podľa neho je však neprístupné, aby prevádzkovateľ hotelov platil za rovnakú službu dane a druhý nie.
Trend bude rásť
Odborníci sa však zhodujú, že zdieľaná ekonomika je fenomén a trend, ktorý bude napredovať. ,,Vo Francúzsku už existuje aj zdieľanie jedla. Ľudia chodia do domácností na večeru," hovorí Stárek. Dodáva, že to bude ešte kontroverznejší prípad, lebo v gastronómii platia hygienické pravidlá. Okrem toho tie jedlá stoja okolo dvadsať eur, teda ľudia to nerobia s cieľom charity alebo dobrovoľnosti. ,,Ten, čo niečo zdieľa príležitostne, nech tak robí. Ale ten, čo má z toho biznis, by mal mať rovnaké podmienky ako reštaurácie," tvrdí prezident.

MINIROZHOVOR: Zdieľanú ekonomiku klienti chcú
Prezident Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky Tomáš Ondrčka v rozhovore pre HN.
V čom sú riziká zdieľanej ekonomiky v hotelierstve?
Táto forma podnikania je rozšírenejšia zatiaľ viac v Česku ako u nás. Ale môžeme čakať, že aj my zažijeme v blízkej budúcnosti boom. Z môjho pohľadu z hľadiska ekonomiky a financií je potrebné urobiť určité legislatívne opatrenia, pretože to je absolútne flexibilné. Hotelieri musia cítiť, že keby sme zdieľanú ekonomiku nazvali nejakou konkurenciou, tie práva budú rovnaké pre všetkých. Na druhej strane zdieľaná ekonomika nevznikla sama od seba. Vyžiadali si ju klienti, ktorí chcú platiť menej a nepotrebujú takú komplexnosť hotelových služieb.
Aké legislatívne zmeny by ste privítali?
Povedzme si na rovinu, že ide o zdaňovanie. V minulosti sme tiež prenajímali byt, kde sme dostali čistý cash, ale dnes sa musí odvádzať daň. Druhá oblasť je bezpečnosť. Klient chce prespať a nevyžaduje si ju, ale tak ako hotely musia dodržiavať napríklad požiarnu ochranu, myslím si, že by ju mali dodržiavať aj poskytovatelia zdieľanej ekonomiky.
Aké budú trendy v budúcnosti?
Všetky produkty, ktoré si len vieme predstaviť, pôjdu takýmto spôsobom. Dobre vieme, že vo svete existuje to, že prídem autom do práce, a to auto sa dá päťkrát využiť namiesto toho, že bude stáť na parkovisku desať hodín. Myslím, že je to trend, proti ktorému netreba bojovať. Práve naopak, pozrieť sa na príležitosti a hrozby, a patrične to využiť.
Väčšina ľudí, ktorí poskytujú zdieľané služby, sú stále malí poskytovatelia a majú jednu nehnuteľnosť.
Róbert Chovanculiak, analytik spoločnosti INESS

◊ Hotelierom chýbajú informácie o škandáloch

[HN 08/11/2017]
Autor: Erik Vrábel

Poprad - Fipronilové vajcia, konské či opičie mäso, alebo mlieko, ktoré sa viac podobá vode. Toto sú potravinové škandály, s ktorými sa musia pasovať aj majitelia hotelov, penziónov, reštaurácií či sami predajcovia. Práve kauzy a ich dosah na reštauračné služby boli jednou z tém na stretnutí Horeca konferencia a Jesennom stretnutí hotelierov 2017, ktorú pripravili Hospodárske noviny v spolupráci so Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky.
Odhalí len škandál
,,Potravinové škandály tu boli aj dávno predtým, len sa o nich nehovorilo. Napríklad dojčenská výživa, dojčenské mlieko," hovorí víťazka súťaže Hotelier roka 2017 Sylvia Holopová. Podľa nej súvisia s etikou podnikania aj dodávateľov, ktorí napríklad prebaľujú mäso. To, že sa vo výrobkoch ocitnú aj iné druhy mäsa, potvrdil na konferencii odborník v potravinárstve Miroslav Spišiak. ,,Konské mäso sa odjakživa používalo a aj sa používa. Dá sa to zistiť len cez DNA, ale je to drahé a zdĺhavé," tvrdí odborník. Dodáva, že v kontinuálnej výrobe sa to takýmto spôsobom overiť nedá. Okrem mäsitých výrobkov sú podľa Spišiaka háklivou témou aj vajíčka. ,,O poslednom škandále vedeli Nemci minimálne dva roky. Dá sa však na ne prísť, len keď niečo praskne," hovorí odborník. Podľa neho sa dajú odhaliť len tak, že nejaký zamestnanec vystúpi zvnútra podniku a poukáže na ne.
Bezradný spotrebiteľ
Jednou z prevencií pred škodlivými potravinami je kontrola, ktorú vykonáva Úrad verejného zdravotníctva. ,,Aj v súčasnosti prebieha monitoring na farmách a ošetrenie domácich produktov," tvrdí Iveta Trusková, vedúca sekcie odboru hygieny a výživy Úradu verejného zdravotníctva. Všetkým škandálom sa však podľa diskutujúcich predísť nedá. Úlohou úradu je podľa Truskovej v takýchto prípadoch včas informovať všetky miesta, kam bola nebezpečná potravina dodávaná. Predajcovia musia v takomto prípade potravinu stiahnuť z predaja. ,,Firmy musia mať kontrolné systémy na to, aby vedeli, že práve k nim sa dostal nebezpečný výrobok. Rovnako sklady musia viesť distribučné zoznamy, kam potraviny posielajú," dodáva Trusková. Samotný spotrebiteľ proti nebezpečným potravinám nemôže robiť nič. Trusková tvrdí, že zákazník by mal mať istotu, že dostaneme bezpečné potraviny. Jediná vec, na základe ktorej sa môže orientovať, akú potravinu si kupuje, je označenie výrobkov a ich zloženie. ,,Ak chcem mať zdravšiu stravu, musím si vyberať také potraviny, ktoré majú čo najmenej zložiek," vysvetľuje Trusková.
Nedostatok informácií
Spišiak však poukázal na to, že samotný priemysel výroby a predaj potravín v rámci celej Európskej únie funguje ako bábkoherecké divadlo. Divadelné bábky prirovnal k úradom, ktoré majú ľudí chrániť. Tie ovládajú ,,veľké ryby", ktoré divadlo riadia a v hľadisku sedí 500 miliónov platiacich divákov. Hotelieri sa sťažujú, že sa o škandáloch a nebezpečných výrobkoch mnohokrát dozvedajú až z médií a tieto informácie má len Úrad verejného zdravotníctva, ktorý nepracuje so surovinami ako ubytovacie zariadenia. Žiadajú aby úrad informoval Zväz hotelov a reštaurácii. ,,Informácie nie je problém poslať hotelierom. Avšak to neznamená, že budú vedieť, kde boli distribuované," reaguje na podnet Trusková z úradu. Potravinové škandály priťažujú najmä z hľadiska zvýšenej kontroly. Biznis výrazne neovplyvnia. ,,Nemáme skúsenosti, že by si škandály vyžiadali menšiu návštevnosť. Má to však negatívny dosah na hostí tým, že začnú pochybovať, čo sa v hoteloch deje," hovorí generálny manažér Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. Podľa neho sa kontrolné orgány nekorektne vyjadrujú a dávajú škandály za vinu reštauráciám, aj keď sú na konci reťazca.
Aj v súčasnosti prebieha monitoring na farmách a ošetrenie produktov.
Iveta Trusková, vedúca sekcie odboru hygieny a výživy Úradu verejného zdravotníctva

◊ Manuálna práca ľudí nezaujíma

[HN 30/10/2017]
Autor: Olívia Lacenová

ROZVOHOR
Nedávno sme boli svedkami potravinovej kauzy týkajúcej sa fipronilových vajec a produktov, ktoré z nich boli spracované. Mala dosah aj na reštauračné služby?
Tento problém sa týkal takmer všetkých európskych krajín, Slovensko nevynímajúc. Aj keď na základe zverejnených informácií sa nevyhovujúce produkty našli len v štyroch hotelových prevádzkach. A to je z hľadiska celkového počtu ubytovacích a stravovacích zariadení u nás veľmi málo. Okrem toho, výrobky z nevyhovujúcich vajec boli aj v iných produktoch, ktoré boli spracované u rôznych výrobcov potravín. Nechcem tým zľahčovať situáciu, avšak v iných krajinách bola situácia výrazne horšia a nikto ju nespájal s reštauráciami či hotelmi. Hotely ani reštaurácie nemali ako zistiť, či daný výrobok je vyhovujúci alebo nie. My nemáme v našich kuchyniach laboratóriá, v ktorých by sme vykonávali skúšky. Sme členmi EÚ, máme tu systém predpisov, ktoré by takéto závažné nedostatky mali zistiť a zabrániť tak ďalšej distribúcii a spracovaniu. Tu treba hľadať príčiny, prečo došlo k takémuto rozsiahlemu pochybeniu a zamoreniu takmer v celej Európe.
Slovenské potraviny sú vraj kvalitnejšie, tvrdí rezort poľnohospodárstva. Vnímajú to takto aj hotely a reštaurácie?
Ako definujeme, čo je kvalitná potravina a čo sú slovenské potraviny? Vyrobené na Slovensku z dovezených surovín vo firme, ktorú vlastní nadnárodný koncern? Na to neexistujú žiadne presné definície. Navyše, každý spotrebiteľ môže mať iné očakávania a kritériá na hodnotenie kvality potravín. My sa riadime požiadavkami a očakávaniami hostí. Vnímame ich vyšší záujem o pôvod surovín, o spôsob prípravy, či dokonca pôvod a históriu jedla. A v každej dobrej reštaurácii by mal personál vedieť poskytnúť základné informácie o jedlách a pokrmoch. To, čo vnímame, že na Slovensku funguje inak, je prísnejší výkon a dohľad kontroly. V tomto smere musím konštatovať, že práca kontrolných orgánov na Slovensku je síce prísnejšia, ale na druhej strane sa tým eliminuje nákaza z nevyhovujúcich potravín a pokrmov.
Používajú naše hotely a reštaurácie prevažne slovenské potraviny?
Používajú potraviny, ktoré pochádzajú od certifikovaných alebo schválených výrobcov bez ohľadu na krajinu pôvodu. V modernej gastronómii nie je možné zabezpečiť všetky potraviny a ďalšie suroviny na prípravu jedál v rámci jednej krajiny. Trendom sú rôzne národné kuchyne a ich vzájomné fúzie. Dôraz sa v takýchto prípadoch kladie aj na pôvod surovín, aby boli autentické a z prostredia, z ktorého dané pokrmy vychádzajú. Navyše tu máme voľný trh a množstvo dodávateľov. Pri výbere potravín je dôležitý aj dodávateľ, či vie dané potraviny a suroviny dodávať pravidelne, v množstvách a spracovaní podľa požiadaviek. Cena nie je jediným kritériom pri výbere.
Venujme sa aj inej kvalite v hotelierstve a reštauráciách, a tou je kvalita personálu. Dlhodobo poukazujete na nedostatok kvalifikovaných ľudí na trhu práce...
Tento rok už nehovoríme o nedostatku kvalifikovaných ľudí, ale o ich absolútnom nedostatku. Štatistiky a politici síce tvrdia, že ešte stále máme dosť nezamestnaných ľudí, ale z dennodenných skúseností množstva zamestnávateľov vidíme, že sú to už ľudia, ktorí sa doslova nedajú zamestnať. Dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú úplne bez kvalifikácie, pracovných návykov alebo bez záujmu o prácu. Mnohé naše prevádzky tak nedokážu zabezpečiť základné služby a pristupujú k ich zatváraniu alebo obmedzeniu niektorých služieb pre hostí, čo hostia môžu vnímať ako negatívum a nízku kvalitu služieb. No realita je taká, že o manuálnu prácu ľudia nejavia záujem.
Nie je hlavnou príčinou nezáujmu nízka mzda?
Nízka priemerná mzda je štatistický ukazovateľ. V hoteloch i reštauráciách je vysoký počet pracovných pozícií, kde postačuje nízka miera kvalifikácie. Na výkon týchto povolaní naozaj nie je potrebné mať vysokoškolské vzdelanie. Ale realita je opačná, na takéto pracovné miesta sa hlásia kvalifikovaní uchádzači s vyššími očakávaniami, ktoré nie sú splniteľné. Veľkou prekážkou vyšších miezd v oblasti stravovania či ubytovania je vysoká DPH. Vo všetkých európskych krajinách pochopili, že kľúčom pre vyššie mzdy pracovníkov v tomto sektore je nižšia sadzba DPH, ktorá umožní vytvoriť priestor na rast miezd. Na Slovensku sú voči všetkým týmto argumentom politici imúnni.
Hotelieri v Európe sa sťažujú na to, že strácajú hostí vinou ubytovateľov poskytujúcich ubytovanie v rámci zdieľanej ekonomiky. Aká je situácia na Slovensku?
Tento fenomén sa netýka len ubytovania, prejavuje sa aj v iných službách. Vidíme obrovské problémy, ktoré to prináša v turisticky zaujímavých a vyhľadávaných metropolách Európy, ale tiež inde na svete. Informácie zo susedného Česka hovoria, že ponuka lôžok poskytovaných prostredníctvom zdieľanej ekonomiky je taká, ako sú ubytovacie kapacity hotelov. Podstatný rozdiel je v tom, že tieto hotely platia dane, zamestnávajú ľudí, platia miestne poplatky, dane za ubytovanie a majú množstvo ďalších povinností a zodpovednosti. Na druhej strane, v prípade zdieľaného ubytovania, to úplne absentuje. Aj na Slovensku sa tento systém začína prejavovať v ubytovaní. Stačí sa pozrieť na ponuku na známych portáloch, ktorá je neporovnateľná s počtom registrovaných ubytovacích zariadení. Tak ako v iných krajinách, ani na Slovensku legislatíva absolútne nezachytáva a nerieši tento fenomén. Z nášho pohľadu vidíme viacero oblastí, v ktorých sú riziká. Napríklad bezpečnosť či kvalita. Kým hotely a iné oficiálne ubytovacie zariadenia majú zákonné povinnosti viesť evidenciu hostí či hlásiť pobyt cudzincov, v prípade zdieľaného ubytovania absentujú akékoľvek povinnosti. To isté sa týka aj kvality, ak nie ste spokojný so službami v hoteli, viete, kde a u koho máte službu reklamovať. No v prípade zdieľaného ubytovania sa často s majiteľom či prenajímateľom ani nestretnete. Hlavný problém je, že táto ekonomika už dávno nie je o zdieľaní, ale je to klasický biznis model. Naším cieľom je vysvetliť všetky negatívne dosahy a hľadať so zainteresovanými rezortmi riešenia, ktoré budú v prospech oboch strán.
Vnímate teda portály ako Airbnb či iné, ktoré sprostredkúvajú zdieľané ubytovanie, ako konkurenciu?
Nie ako klasickú konkurenciu, práve naopak, v spôsobe oslovovania či v snahe individualizovať služby pre každého zákazníka je to motivácia. No hovoríme o nekalej konkurencii, ak vieme, že táto činnosť je v drvivej väčšine prípadov podnikaním, ale jej prevádzkovatelia sa tvária, že to tak nie je. Vláda a jednotlivé rezorty sa musia touto problematikou zaoberať a vytvoriť základný legislatívny rámec, ktorý by upravil, kedy a za akých podmienok jednotlivé činnosti sú alebo nie sú podnikaním.
Tento rok už nehovoríme o nedostatku kvalifikovaných ľudí, ale o ich absolútnom nedostatku.

 

waiter-1497281

 

 

Aké výhody prináša duálne vzdelávanie a o čo vlastne ide? 

  

Prečítajte si viac. 

 

Radi Vám poradíme osobne.