Opustil nás Ing. František Kováč, čestný člen ZHR SR

\| Vytlačiť \|

S ústou spomíname

Narodil sa 30. mája 1933 v Prešove v rodine Anny a Jána Kováčovcov ako šieste dieťa z desiatich detí. Vyrastal v skromných pomeroch. Už od detských rokov musel pomáhať rodičom a starať sa o mladších súrodencov. Po skončení základnej školy ako 15 ročný odišiel z Prešova do Košíc a neskôr do Bratislavy, kde absolvoval Obchodnú akadémiu a následne Vysokú školu ekonomickú, ktorú skončil v 1958 a získal titul inžinier ekonómie.

Scan10001Po štúdiu sa zamestnal v reklamnom podniku ERPO, kde pracoval ako ekonóm a analytik. Odtiaľ v roku 1964 nastúpil na Sekretariát Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch, kde pracoval na pozícii vedúceho oddelenia a neskôr riaditeľa odboru až do roku 1980. Okrem toho riadil Edičné stredisko Vládneho výboru pre cestovný ruch a 9 rokov bol šéfredaktorom časopisu Panoráma Slovenska. V rokoch 1980 – 1986 vykonával funkciu riaditeľa zastúpenia Čedoku v Štokholme s pôsobnosťou pre celú Škandináviu a Fínsko. Vytváral turistické produkty pre Československo a Slovensko osobitne.

Po návrate z pôsobenia v zahraničí vykonával funkciu podnikového riaditeľa Interhotelov pre západoslovenský kraj. V tom čase sa zaoberal problematikou investičnej výstavby, údržby a technickej vybavenosti hotelov. Počas jeho funkčného pôsobenia bol pod jeho vedením vybudovaný hotel Fórum v Bratislave.

Zároveň bol členom rozličných organizačných výborov pre domáce a medzinárodné podujatia, akými boli napr. Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 a Rallye Ficc v roku 1974 vo Vysokých Tatrách. Organizoval aktivity propagujúce Československo na Olympijských hrách v Grenoble, v Montreale a na Majstrovstvách sveta v lyžovaní v Oslo.

Po odchode do dôchodku v roku 1990 aktívne pracoval do pomerne vysokého veku pre sieť hotelov Bonbón.

So svojou manželkou Jarmilou sa zoznámil ešte ako študent a svoje áno si povedali v roku 1963. Do roka sa im narodil syn Igor a po ôsmych rokoch dcéra Martina.

Bol veľkou oporou pre celé príbuzenstvo. Bol priateľský, zábavný, vždy ochotný pomôcť- Ako hovorieval jeho priatelia: „Kde bol Ferču, tam nebola núdza o dobrú zábavu.“

Bol vášnivým chatárom. Až do posledných dní rád trávil čas na chate, na výstavbe ktorej sa podieľal vlastnými rukami spolu s manželkou.

Prežil bohatý a pestrý život. Život mal veľmi rád a statočne oň bojoval až do posledného dychu.

Ostáva v našich srdciach.

\| Vytlačiť \|